Juvenilná justícia v Anglicku

Autor: Petra Ratajová | 6.10.2014 o 13:19 | (upravené 11.6.2015 o 15:39) Karma článku: 6,24 | Prečítané:  1500x

Nedávno som sa dostala do diskusie na tému odoberanie detí v Anglicku. Väčšina ľudí, či už Angličanov alebo aj našich, ktorí niečo takéto nezažili na vlastnej koži, je toho názoru, že odoberané sú iba deti, ktoré je nutné odobrať.

Nie je to bohužiaľ tak, stane sa, že odoberú deti z normálne fungujúcich rodín, kde deti v žiadnom prípade neboli týrané. Život ma naučil nebrať každý názor za pravdu a radšej zostať skeptickým s otvorenou mysľou.

Keďže som si posledné dva roky dokončievala postgraduál v práve, jedným z predmetov, ktorým som sa zaoberala, bolo aj rodinné právo. A keď nám sama profesorka, ktorá pracovala ako právnička v oblasti rodinného práva tridsať rokov povedala, že mnohí anglickí sudci zaoberajúci sa rodinným právom sú leniví a dajú skoro vždy na slová anglickej sociálky (CAFCASS) a ich písomných vyjadrení, tak som si hneď spomenula na ten prípad, ktorý otriasol celou Európou, nielen Slovenskom.

Miestny orgán má za povinnosť chrániť občanov a deti za určitých podmienok. Sú na to presne dané zákony, ktorými vás tu nebudem nudiť. Čiže, ak dá niekto z verejných činiteľov podnet na prešetrenie rodiny, miestny orgán musí tak učiniť. Napríklad, ak sa lekárovi, alebo učiteľovi vášho dieťaťa niečo nezdá a nahlási vašu rodinu, orgán má povinnosť konať. Niekedy úplne stačí, ak máte nepríjemného suseda, ktorí nemá rád prisťahovalcov a problém je na svete.

Po utýraní dojčaťa menom Peter na smrť, zákony boli zmenené tak, aby dali sociálnym pracovníkom veľkú právnu moc. A tú dôkladne využívajú a podľa mnohých, aj zneužívajú. Bežný človek tomu neverí, lebo to nedáva zmysel, aby sa deti doslova kradli z rodín. Osobné skúsenosti s týmto nemám, takže sa nemôžem vyjadriť a použiť slová ľudí, ktorých som nikdy nevidela osobne. Takže vám opíšem len to, čo viem.

Základom zákona o ochrane dieťaťa je to, aby každé rozhodnutie bolo v prospech dieťaťa, čiže dieťa je podľa zákona na prvom mieste. Je to tak aj v praxi? Nie vždy.

Myslíte si, že vám dieťa odoberú iba vtedy, ak sa o neho dobre nestaráte a týrate ho? Myslíte si, že aby vám dieťa odobrali, potrebujú dôkazy o týraní alebo nevhodných podmienkach pre dieťa na život s danou rodinou?

Zákon je nastavený tak, že sociálnym pracovníkom (CAFCASS)dáva voľnú ruku a môžu si prakticky robiť, čo uznajú za vhodné.  Nemusíte svoje dieťa týrať, stačí vážne podozrenie, že ho budete týrať v budúcnosti. Poprípade, že v budúcnosti sa o neho nebudete môcť riadne postarať. Máte pocit, že si vymýšľam, že to nie je možné až takýto hyenizmus? Zákon im to dovoľuje. Podľa môjho súkromného názoru, CAFCASS útočí hlavne na tých, ktorí majú najmenšiu šancu brániť sa. Deti rôzne postihnutých rodičov, prisťahovalcov a chudobnejšie rodiny. Je to celé nastavené tak, že sa to môže týkať každého z nás.

Každý miestny orgán je iný, jeden je férovejší ako druhý. Takže veľmi záleží, na koho natrafíte. Ja som doteraz mala na ľudí šťastie, ale viem, že to tak v budúcnosti byť nemusí. Som predsa prisťahovalec a možno dosť nesympatický.

To, či vám zoberú dieťa hneď, alebo to bude trvať dlhšie, záleží na argumentoch zo strany sociálky. Ak predložia sudcovi vynikajúce argumenty o tom, že vaše dieťa je vo veľkom nebezpečí, ak nebude odobraté, môžu vám ho zobrať zo dňa na deň. Nemusia predložiť žiadne extrémne dôkazy, stačí podozrenie. Každý rozumný človek si uvedomí, že podozrivým sa môže stať každý z nás. A čím ste v spoločnosti viac zraniteľnejší, tým je väčšia šanca, že si na vás CAFCASS trúfne, ak dostanú podnet.

A ten môže prísť od obyčajného suseda, učiteľa alebo lekára, ak vás nemá v láske. A dostávame sa naspať k tomu, čo povedala moja profesorka, inak právnička. Rodinní sudcovia sú leniví a skoro vždy dajú na slová CAFCASS. Či už sa jedná o verejné alebo súkromné rodinné právo. Takže mať na svojej strane sociálneho pracovníka je priam nutné. Ale ako, keď za odobratie dieťaťa dostane bonus? Je veľa zlých ľudí, ktorí pre peniaze urobia všetko. Netreba byť naivní, že každý je férový.

Samozrejme, keby som opísala celý proces, rozbolela by ma hlava. A tak tu končím. Nezastávam sa tyranov, alkoholikov ani drogovo závislých rodičov. Takí si deti vychovávať asi ani nezaslúžia. Tento článok je o tom, že nič nie je čierno-biele a treba si dávať na zlých ľudí pozor, a nikdy nehovoriť, že vám sa to stať nemôže.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?