Máme sa báť rodovej rovnosti?

Autor: Petra Ratajová | 26.11.2014 o 13:11 | (upravené 11.6.2015 o 15:37) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  791x

Rodová rovnosť funguje v zahraničí už dlhšiu dobu, no na Slovensku je to stále akési tabu. Ľudia sa boja zmeny, je to prirodzená reakcia. Je to naozaj také strašné, keď si chceme byť rovnejší?  

Je to naozaj také strašné, keď si chceme byť rovnejší? Idú veľkonočné sviatky, ale ja sa ako dieťa neteším. Viem, že zase bude mama musieť kúpiť čokolády a vajíčka pre kúpačov a ja dostanem len korbáčom po hlave, studenú vodu pod tričko a voňavku do oka. Ešte za to budem musieť aj zaplatiť, takže zase budeme mať menej peňazí. V tichosti som závidela chlapcom, že si vždy vykúpali na tú dobu veľa peňazí a ja ako dievča som len musela trpieť a samozrejme, že som sa cítila menejcenná. Aj takto sa dá popísať rodová nerovnosť z pohľadu dieťaťa.

V zahraničí žijem už desať rokov, ale na Slovensko lietam pravidelne. Takže problematiku žien a mužov dobre poznám. V roku 2006 som si na Slovensku robila trénerskú tenisovú kvalifikáciu. Bolo to v Košiciach. Bolo nás tam tak pol na pol. Keď som si chcela zahrať s jedným chalanom, odbil ma, že nech hrám s dievčatami. Zarazilo ma to, keďže v Anglicku som bola zvyknutá, že chlapi nemajú problém hrať zo ženami len preto, že sú ženy. Ak vás napáda myšlienka, že hral oveľa lepšie ako ja, máte smolu. Nakoniec sa mi zdalo, že mal mindráky z toho, že by ho nebodaj porazila žena. Tu v Anglicku si z toho chlapi nič nerobia. Stalo sa mi, že aj so mnou žartovali, že či nie som náhodou chlap, keď som im zaservovala esá. Je to všetko o výchove. Keď chlapa vychováte v mienke, že musí byť ten silnejší, lepší a šikovnejší ako žena, tak to takto dopadne. Vyrastie z neho človek, ktorý bude ženy diskriminovať a cítiť sa nimi ohrozený. Jeho vlastná škoda.

Takisto rozmýšľanie typu, že žena je tá, čo sa stará o domácnosť a deti a nemôže to byť naopak, lebo by to bola hanba pre muža, je tiež prežitok z minulosti. Prečo by to nemohol byť aj chlap? Je to hanba? Vôbec nie. Keď som žila v Amerike v roku 2002, prišlo mi to trochu neprirodzené, keď muž v domácnosti upratoval, pral a žena zase robila niečo iné. Vidieť chlapa robiť veci, ktoré mala robiť podľa našich zvykov iba žena, mi prišlo smiešne. Aj o tom je rodová rovnosť. Prečo by všetko mala robiť žena? Je to férové? Určite nie.

Poviem vám to z právneho hľadiska. Preberali sme veľa prípadov, kedy žena pri rozvode bola veľmi znevýhodnená práve preto, že ostala vo svojej rodovej roli doma starať sa o rodinu a domácnosť dlhé roky a preto nebolo možné zarobiť a ušetriť si tak, ako to mohol urobiť pracujúci manžel. Keď prišlo na lámanie chleba, ako sa hovorí, manžel tvrdil, že žene nepatrí nič, lebo nikdy nerobila. Neprispievala finančne do domácnosti a všetko financoval manžel. Ale keď bolo všetko v poriadku, vtedy mu to vyhovovalo, že mal vždy navarené a upratané a to zadarmo! Hodnota práce čo urobila žena zrazu nič neznamenalo, však to robila z manželskej povinnosti. Je to správne? Určite nie.

Mali sme aj také prípady, kedy žena robila na čiastočný pomer, aby sa stihla postarať aj o deti. Za to muž mohol robiť veľa a aj si veľa ušetriť a zarobiť. Keď prišlo na to, že si našiel inú, zrazu matka jeho detí nič neznamenala a nič si nezaslúžila, však len obetovala svoju kariéru, peniaze a zostala doma starať sa zadarmo o manžela a ich domácnosť.  Našťastie súdy v Anglicku vedia ohodnotiť aj prácu ženy, aj keď neplatenú.

Týmto nechcem útočiť na mužské pohlavie, ale je to jednoducho tak, že žena je väčšinou tá, ktorá sa obetuje pre rodinu a potom je na tom v budúcnosti horšie ako muž.

V Anglicku máme podľa mňa dobre prepracované zákony, aj keď mohlo by to byť aj lepšie. Napríklad, žena má možnosť vrátiť sa do práce hneď po pôrode, no a na materskú dovolenku má potom nárok jej partner. A to platenú. Takže aj o tomto je rodová rovnosť, dáva rodine na výber, kto ostane doma starať sa o rodinu a kto sa vráti do práce.

Tým vôbec netvrdím, že by to bola aj moja voľba, ale tu skôr ide o to, dať rodine aj iné možnosti, ako tie, ktoré boli zaužívané v minulosti. Diskriminácia medzi mužmi a ženami je tu zakázaná, to ale neznamená, že teraz každý muž zostane doma robiť prácu Popolušky. O tom to vôbec nie je.

V mojom okolí je zopár mužov, ktorí zostali doma a do práce sa vrátila žena, lebo viac zarobí, tak to rodine takto vyhovovalo. Ja osobne by som peniaze obetovala, len aby som mohla byť s najmenšími deťmi doma. Je to pre mňa tá správna voľba, ale to neznamená, že teraz každý musí zvoliť to isté.

Mám známu, ktorá robí učiteľku. V poslednom roku sa po krátkych materských dovolenkách vrátilo do práce veľa učiteliek. Rozumejte, doma boli tri až štyri mesiace. Nie je to pre mňa správne a nebola by to moja voľba ani kvôli peniazom, ale je to na každej rodine, ako sa rozhodne. Keď to vyhovuje, tak prečo nie? Súhlasím, že príroda nám nadelila rôzne talenty a úlohy, preto je to väčšinou samička, čo ostáva na blízku svojim mláďatám, pričom samec loví a obstaráva potravu. Ale ten samec potom nevykrikuje, že on všetko zarobil a žena sa len povaľovala doma a nič nerobila, a hodnota jej práce sa nemôže ani porovnať s tou, ktorú robí samec, živiteľ.

Žena častokrát ostáva doma aj niekoľko rokov. Tie roky jej už nikto nevráti. Musí to na pracovisku dobehnúť a v mnohých prípadoch to už ani nedobehne. Počtom detí sa táto situácia zhoršuje, lebo matka ostáva s deťmi doma dlhšie. Tu v Anglicku mám veľa priateľov, ktorí sa obetovali pre deti spoločne. Buď sa prestriedali na materskej dovolenke, alebo obaja začali pracovať na polovičný úväzok. A nie je to vôbec hanba, keď doma ostane chlap. Určite je viac rodín, kde ostáva doma žena, je to preto, že im to tak viac vyhovuje, nie preto, že je žena a preto predsa musí. Z chlapov sa tu nesmejú, keď ostanú doma namiesto ženy. Je to všetko o tom, ako sme vychovávaní.

Samozrejme, že nechcem stále útočiť iba na mužov, ale z pohľadu ženy sa mi ťažko díva na to, ako by sa na tieto veci pozeral muž. Rodová rovnosť je aj o tom, že na deti by sme mali mať rovnaké práva a povinnosti. O tých povinnostiach som už písala, tak teraz opíšem tie práva. Čo sa mi celkom páči, je to, že je tu bežnejšia striedavá starostlivosť ako na Slovensku, poprípade, že otcovia majú pravidelný a častejší kontakt so svojimi deťmi aj po rozvode. Nie je to tak, že po rozvode už otec neexistuje. Mám niekoľko známych, kde toto funguje bez zbytočných emócií, ktoré by deťom viac ublížili, ako pomohli. Samozrejme, nie každý je schopný uvažovať s rozvahou a preto to nie vždy funguje.

K konečnom dôsledku ide o blaho detí a každý z rodičov by mal mať v spoločnosti rovnakú hodnotu. Pokiaľ samozrejme nehovoríme o tých, ktorí svoje deti týrajú, sú alkoholici alebo majú iné závažné problémy.  Rodovú rovnosť ako vidíte, potrebujú obe pohlavia.

Rodová rovnosť je aj o tom, že by sme nemali profesie rozdeľovať na vhodné iba pre ženy a mužov zvlášť. Je pravda, že na niektoré profesie sú vhodnejší muži a na iné zase ženy. Darmo by ste hľadali mužov v jasliach a škôlkach. Možnosť majú, ale vyberú si radšej inú formu stresu. Na druhej strane letieť s kapitánkou lietadla je viac ako náhoda. Ale to neznamená, že by sme sa mali škatuľkovať a smiať sa, ak si niekto vyberie niečo netradičné.

Rodová rovnosť má však aj nevýhody. Mám s tým aj osobné skúsenosti a takisto aj moji priatelia si tým prešli. Napríklad tu v Anglicku ak robíte manuálnu prácu, zamestnávateľ od vás očakáva rovnaký výkon, či ste muž alebo žena. Nemôžu to predsa ženám uľahčiť a mužov diskriminovať. A tu je tá nevýhoda, pretože muži sú zväčša fyzicky oveľa silnejší ako ženy a tak je pre nich jednoduchšie prekladať dvadsať kilové krabice ako pre ženy. V tomto sa zhodneme, že? Moja známa pracovala pre jeden sklad, kde musela ručne prekladať krabice z pásu do klietok. Mali aj dvadsaťpäť kíl. Zamestnávateľ nemohol diskriminovať a prácu žene uľahčiť, išlo predsa o rodovú rovnosť. A tak to známa nakoniec vzdala sama, lebo nevládala. Nečudujem sa. Len doplním, že v Anglicku nie je zákonom daný maximálny limit, preto je to na zamestnávateľovi, aby odhadol risk. Takže v mnohých firmách žena jednoducho musí dvíhať rovnako ako muž, inak ma padáka.

Teraz vám dám príklad mimo pracoviska, stáva sa mi dosť často, že ako žene mi nikto nedá prednosť, tak ako to máme zaužívané na Slovensku. Ani cez dvere ani inde. Vždy odhalím, kto je Slovák alebo Poliak, lebo tí ma pustia cez dvere ako dámu. V podstate keď sa to tak vezme, tak prečo by ma mal niekto púšťať, veď máme rodovú rovnosť.

Rodová rovnosť všetko nevyrieši. Jednoducho máme dané prírodou, že muži budú vždy fyzicky silnejší ako ženy. Nezmeníme fakt, že rodiť bude žena a muž dojčiť nebude. Aspoň dúfam, že to takto ostane. Takže je prirodzené, že žena ostane určitú dobu doma a stará sa o svoje deti. Tým pádom nerobí kariéru, neprispieva extra finančne do domácnosti a roky jej utekajú. Takže je jasné, že muž v takej istej pozícii nakoniec predsa len zarobí viac a bude mať aj lepší dôchodok. Ale toto by malo byť slobodným rozhodnutím každej rodiny ako celku. Nie rozhodnutím jedného človeka, cirkvi alebo spoločnosti, pretože je to tak zaužívané a basta.

Nakoniec my ženy môžeme kvôli rodovej rovnosti dopadnúť ešte horšie, ako sme na tom teraz. Spoločnosť na nás kladie vysoké nároky. Nielenže máme dobre zarábať a vyrovnať sa tým mužom, ale po väčšine nám zostanú na krku aj deti a domácnosť. Pritom ešte musíme aj dobre vyzerať, však sme ženy a toto všetko stihnúť je niekedy až nadľudský výkon.

Teória je jedna vec a prax zase druhá. Teraz možno mužov urazím, ale mnohí sú príliš pohodlní na to, aby boli schopní aj chodiť do práce a tvrdo pracovať a aj sa postarať o deti a domácnosť aspoň  na päťdesiat percent, nech je to pol na pol, aby to bolo spravodlivé. Česť výnimkám.

Dám vám príklad a nie je to len jeden chlap, takých poznám viac než dosť. Tu v Anglicku je dosť časté, že anglické ženy neostávajú doma na materských príliš dlho. Mnohé sa vracajú do práce po pol roku. Je to kruté, ale v mojom okolí je to skoro samozrejmosť, nebude predsa všetko ťahať chlap.

Samozrejme, očakáva sa, že bude upratané, navarené a o deti postarané. To posledné zabezpečí opatrovateľka. Navarené je tak, že mikrovlnná rúra ide na plné obrátky a mraznička je plná polotovarov. Však sme to tak chceli. Ale dosť sarkazmu, mám v okolí kamarátky, ktoré boli považované za lenivé matky, pretože po pol roku nechceli ísť zarábať, ale radšej ostali doma s deťmi. To, že nemajú kde deti odložiť a ich partner sa hrá na mŕtveho chrobáka a nepomôže, je už ich problém. Niektorí sa dokonca kvôli tomuto problému rozchádzajú.

Ako absolventka práva vidím vo svojom okolí veľa žien v mojej pozícii, ktoré si na materskú iba odskočia a hneď sa vracajú do práce, aby im neušiel vlak, ako sa vraví. Potom sa ich deti vyjadria asi tak, že rodičov poriadne ani nepoznajú, lebo sa o nich stará ktosi iný. Týmto pádom ich kariéra až tak netrpí a môžu dosiahnuť rovnaké pozície ako muži. Muži sú zväčša menej ochotní obetovať svoje pracovné pozície kvôli rodine, ale nájdu sa aj takí.

Samozrejme je pekné, keď aj ženy majú šancu na rovnaké uplatnenie ako muži a nie sú spoločensky vylúčené len na základe pohlavia. Avšak verím, že muži a ženy si nikdy nebudú úplne rovní. Materstvo kariéru jednoducho ubrzdí a ženy mnohokrát dajú prednosť rodine ako kariére, pretože to tak cítia. Muži to majú podľa mňa ľahšie aj z citového hľadiska, neberú to tak emocionálne, keď sa o ich deti stará niekto iný a oni trávia veľa času v práci. Aj im to celkom závidím.

By som povedala, že sa cítia hrdo, že zarábajú, aby sa ich deti mali dobre. Na druhej strane ženy sa cítia vinné z toho, že nemôžu tráviť s deťmi všetok čas, ale musia veľa pracovať. Určite to neplatí pre každého, ale myslím si, že zhruba som sa trafila. Preto je nemožné, aby sme si boli s mužmi úplne rovní. Rozmýšľame inak a cítime to inak.

Ale aj tak si myslím, že rodová rovnosť je smerom vpred, ale nie celkom tak, ako to dopadlo v Anglicku. Mala by byť nástrojom, aby sme sa prestali škatuľkovať do stereotypov z minulosti. Slováci sú podľa mňa konzervatívnejší národ ako Briti a preto nám to môže trvať dlhšie, kým predsudky pominú. Zapamätajme si, že doba ide dopredu a nemôžeme mať slobodu len v oblastiach, ktoré nám osobne vyhovujú.

                         

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?