Budú sa nám lekári konečne zodpovedať za svoje prešľapy?

Autor: Petra Ratajová | 12.1.2015 o 13:21 | (upravené 11.6.2015 o 15:46) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  910x

Dnes napíšem o téme, ktorá mi vŕta v hlave už niekoľko rokov. Dosť sa zaujímam o medicínu z právneho hľadiska a vidím, že na Slovensku to funguje úplne inak, ako to máme tu v Anglicku.

Alebo by som mala radšej poznamenať, že nefunguje a ľudia sa nedočkajú spravodlivosti. Keď sa rozprávam s našincami ohľadom medicínskej nedbanlivosti, vidím dva hlavné problémy, prečo to na Slovensku nefunguje.  Áno, uhádli ste.

V prvom rade sa jedná o slovenské zákony, ktoré sú nedostatočné a nechránia občana tak, ako by mali. Viem si živo predstaviť, že sa mnoho pokazených úkonov voči pacientovi ututlá, takže pravdy sa človek nedočká. Nie je to prvýkrát, čo som sa dozvedela od ľudí, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zmietne prípady medicínskej nedbanlivosti zo stola, akoby sa nechumelilo. V takýchto prípadoch sa spravodlivosti domáha ťažko.

Druhým problémom je cena právnych služieb a nenažranosť našich právnikov. Mnohí ľudia si nemôžu predražené právne služby dovoliť, a preto sa spravodlivosti nedočkajú. Keď si to porovnám, tak cena právnych služieb na Slovensku a tu v Anglicku je skoro rovnaká, hoci anglické platy sú mnohokrát vyššie, ako ľudia zarobia na Slovensku.

Avšak na rozdiel od nenásytných slovenských právnikov, tí anglickí fungujú úplne inak a tu máte väčšiu šancu si ich dovoliť a dočkať sa spravodlivosti.

Keď som pred šiestimi rokmi pracovala v tejto oblasti, veľa z našich klientov mali prípad zaplatený z verejných peňazí od vlády.  Záležalo to však od toho, koľko mal daný klient peňazí, takže u tých bohatších to fungovalo inak. U nás na Slovensku to nehrozí, ja viem. Však naši politici nie sú schopní odsúhlasiť odškodnenie po očkovaní, lebo sa asi boja, že by to stálo veľa peňazí a pokazilo by to celú očkovaciu propagandu. Ale poďme naspäť k téme.

Bohužiaľ aj tu v Anglicku sa podmienky sprísnili, takže dnes sa takto dostanú k verejným financiám len niektorí klienti, ktorých prípad je výnimočný. Klient musí dokázať, že ak by mu neboli poskytnuté peniaze na jeho prípad, tým by sa porušili jeho ľudské práva. Ďalšou výnimkou sú neurologické postihnutia  plodu v matkinom tele a takisto neurologické poškodenia novorodencov do ôsmeho týždňa života. Do tejto skupiny spadajú napríklad prípady detskej mozgovej obrny.

Ako to ale potom funguje, keď nemáte peniaze na právnika a váš medicínsky problém nespadá pod výnimočné prípady?

Anglickí právnici si uvedomujú, že takéto prípady doviesť do úspešného konca je finančne náročné, a preto klientom ponúkajú produkt, o ktorom sa slovenským klientom môže len snívať. Nedávno som sa zhovárala s jednou mamičkou, ktorej dieťa zomrelo potom, čo niekoľkonásobne zlyhal pediater a neposlal dieťa hneď do nemocnice a takisto nasadil antibiotiká až o desať dní neskôr, ako mal. Slovenský rodič to nahlásil úradu, ale na tento právny spor pritom vynaložil vyše 2,000 eur bez úspešného výsledku. Úrad sa rozhodol kryť lekára. My tu pracujeme úplne inak. Keby sa tento problém odohral v Anglicku, klient by neskončil o 2,000 eur chudobnejší.

Vysvetlím.  Mnohé anglické firmy fungujú na báze podmienečnej odmeny, to znamená, že právnik dostane zaplatené len vtedy, ak prípad vyhrá, alebo sa dohodne s druhou stranou mimosúdne. Týmto sa zabezpečí lepšia transparentnosť a právnik sa musí snažiť, inak nedostane nič.  U nás nehrozí, že? Aby takýto princíp fungoval aj u nás, museli by sa zmeniť zákony.

V Anglicku máme povinnosť voči klientovi konať v jeho najlepšom záujme, čo takisto znamená, neošklbať ho do poslednej penci. Pred začatím prípadu ho musíme oboznámiť s poplatkami a vysvetliť mu reálne šance na úspech prípadu. To znamená, že keď vieme, že jeho prípad nemá šancu, nebudeme ho klamať len preto, aby sme z neho vycucali aj to posledné. Toto sa mi na anglickom práve páči. Férový prístup. Inak máte na krku právnickú komoru a veľkú hanbu, ak vám zoberú licenciu.

Takže poďme späť ku mottu, konať v najlepšom záujme klienta. Ak vieme, že prípad je náročný a dopredu sa nevie, či ho vyhráme, alebo nie, musíme to klientovi oznámiť. Pretože v niektorých prípadoch by ho to mohlo vyjsť draho, ak by musel platiť súdne poplatky, lebo tie sa platia extra na rámec našich. Ale ak poskytneme klientovi zmluvu na báze podmienečnej odmeny, väčšinou sa snažíme vyriešiť prípad mimosúdne, aby sme nemuseli platiť poplatky a riskovať, že prehráme. Nie vždy to samozrejme ide týmto spôsobom. Druhá možnosť je, že súdne poplatky zaplatí firma a z vyhranej sumy si potom stiahne poplatky za prácu a aj tie navyše. V takomto prípade dostane peniaze aj právnik a dosť ostane aj klientovi. Nedávno sa menil zákon, takže sumu, ktorú si môžu právnici stiahnuť je limitovaná. Vysvetlím vám to jemne. Vyhráme prípad, kde sa dohodneme na sume 100,000 libier. Naše poplatky sú povedzme 10,000 libier, na vrch toho si môžeme účtovať až do ďalších 25% podľa zákona, toto ale bude záležať od zmluvy s klientom. Ak je prípad ľahší, tak si právnici účtujú menej, ak je náročný, tak až tých 25% z vyhranej sumy.  Čiže £ 10,000 plus ďalších povedzme 15% z celkovej sumy £ 100,000. Po odrátaní súdnych a iných poplatkov, ktoré musela firma zaplatiť, klient dostane možno £ 60,000. Uvedomte si, že častokrát tu  ide o milióny, pokiaľ sa jedná o závažné choroby, ako rakoviny alebo poškodenia novorodencov počas pôrodov.

Áno, aj tu si právnici uchmatnú veľkú časť koláča, ale klienta to nestojí skoro nič, okrem obrovských nervov a psychického rozpoloženia. Takže podľa mňa je takýto prístup oveľa lepší, ako to máme na Slovensku, kde si právnik uchmatne a čert to ber, ak prehrá.

Ako sú ale chránení právnici, ak medicínsky prípad prehrajú? Však, ak všetko prehrajú, nedostanú nič a firma skrachuje. Okrem toho budú musieť vyplatiť druhú stranu, ktorá vyhrala. Je to tu dobre zabezpečené. V prvom rade si treba uvedomiť, že firma nezoberie prípady, ktoré nemajú žiadnu šancu. Je to bolestivé pre klientov, ktorí si nie vždy uvedomujú, aký je tento proces drahý.

V niektorých prípadoch zoberieme prípady, ktoré vyzerajú neisto a zisťujeme na vlastné náklady, či má daný prípad šancu. Aj tu sa veru stáva, že sa strácajú lekárske správy, len aby sa na chyby neprišlo. Či sa to stáva často, to neviem. Ak zistíme, že prípad ma šancu na úspech, zaplatíme znalca, a takisto aj vyžiadame za poplatky lekárske správy z nemocnice a poprípade od všeobecného lekára. Potom neskôr keď vyhráme, zoberieme si to z celkového odškodného.

V niektorých prípadoch sa stalo, že medicínska nedbanlivosť nebola istá, v tom prípade ak chce klient pokračovať, musí si znalca zaplatiť dopredu a niekedy aj za lekárske správy. Oboznámime ho, že jeho prípad je náročný a nie je isté, či k nedbanlivosti došlo, alebo to bola chyba, ktorá je akceptovateľná ako známa komplikácia danej operácie alebo zákroku. Vtedy sa na nás klienti hnevajú, ale firmy nejdú do rizika, ak je veľké. Je to férovejšie, ako sa hrať na Boha a prehrať klientovi veľa peňazí bez ďalšej zodpovednosti.

Samozrejme, je mnoho prípadov, ktoré sú sľubné, ale je tam veľké riziko. Ak chce firma zarobiť a neprehrať, musí sa zabezpečiť. Na rad prichádza poistenie. Okrem toho, že každá firma musí byť dostatočne poistená a nestojí to malé peniaze, máme povinnosť informovať klienta, že aj on sa musí poistiť v prípade, že prehráme. Lebo bez poistenia by musel zaplatiť druhú stranu, ale keďže mu ponúkame zmluvu na báze podmienečnej odmeny, účet by sme si vyzdvihovali my ako firma. Čiže takto bez poistenia by to nefungovalo.

Našťastie vláda myslela aj na toto a zákon upravila tak, že ak klient prehrá spor s nemocnicou alebo s individuálnym doktorom, tak nemusí platiť ich trovy a poplatky. Takýto systém nahráva poškodenému pacientovi, pretože sa nemocnice radšej snažia dohodnúť mimosúdne, ak je stredné riziko, že prehrajú. Všetko je to podchytené expertmi a ich reportmi, nie je to tak, že jedna babka povedala ,a preto je to tak.

Naspäť k tým poistkám. Niektorí klienti majú poistenie zabezpečené ešte pred danou udalosťou. Napríklad, poistia si dom, auto alebo iné záležitosti a niektoré poistky majú takýto bonus ako zahrnutie právnych služieb im vybranej právnickej firmy.  Ak to klient nemá, tak sa poistí po začatí súdneho konania, ale takáto poistka je drahšia. Aj tu je to zabezpečené, nebojte sa. Poisťovne nerady prehrávajú a svoje peniažky ľúbia. A tak im právnická firma musí odoslať správu, kde potvrdia, akú šancu ma daný prípad. Na základe toho rozhodnú, či klienta poistia alebo nie. Takže vidíte, že je v najlepšom záujme firiem, aby vyberali iba také prípady, ktoré majú šancu na úspech. Niekedy sa firma musí poradiť z expertom z daného medicínskeho odvetvia, ale právnici sú tak vyškolení, že mnohokrát odpoveď poznajú aj bez znalca. Ten znalec je hlavne ako dôkaz od človeka, ktorý sa do toho profesionálne vyzná.

Poslednú vec ktorú spomeniem, je ešte možnosť zaplatiť za prípad cez členstvo odborového zväzu. Ak je klient jeho členom, celý proces zaplatí zväz a klient dostane konečné odškodné. V tomto prípade platí to isté, že zväz rozhodne, ktorú firmu požiadajú o pomoc.

Takže takto zhruba to funguje s medicínskym právom v Anglicku. Na Slovensku je nutné zmeniť zákony a zabezpečiť lepšiu transparentnosť medzi inštitúciami a verejnosťou. Ak dosiahneme to, aby sa nám nemocnice a lekári naozaj zodpovedali za svoje neodpustiteľné chyby zaplatili, zabolí to aj daňového poplatníka. S tým treba rátať. Vláda vo Veľkej Británii ma na takéto udalosti ročný rozpočet. Niektorí z vás si možno povedia, že nakoniec si to aj tak odnesú obyčajní ľudia tým, že vláda bude šetriť inde, ale uvedomme si, že ak chceme mať od lekárov a nemocníc poriadny servis, musia mať za prešľapy vyššiu civilnú zodpovednosť, ako mali doteraz.

Schválne píšem civilnú, lebo momentálne sú slovenské zákony nastavené úplne nevhodne.  Za chyby z nedbanlivosti je nastavená latka veľmi vysoko, v podobe trestnoprávnej zodpovednosti. Ak by sme chceli systém, ako máme tu v Anglicku, tak na Slovensku by asi každý tretí lekár išiel hneď do väzenia a to je celé na nič. Kto by potom liečil? Kto by študoval medicínu...

Takže ako je v našej republike teraz, to absolútne neplní účel. Pacient nie je odškodnený, lebo keby bola chyba priznaná, polovica lekárov by už nemohla liečiť. Takže radšej sa nikto do zmeny nehrnie, ale dnešná doba si ju pýta. A tu nejde len o odškodnenia zo strany nemocníc, ale aj poškodeniach po očkovaní. Chceme byť solidárni v jednej sfére, ale v druhej zostaneme skostnatení a pozadu 50 rokov?

Tu v Anglicku je to nastavené lepšie. Vidno, že verejnosť tlačí na tých politikov efektívnejšie. Lekár stratí licenciu alebo ide do väzenia iba v tých najzávažnejších prípadoch. Napríklad sme mali prípad, kde lekár nediagnostikoval správne rakovinu prsníka u 30 pacientiek a väčšina kvôli nemu zomrela. V tomto prípade prišiel o licenciu a bolo na neho vznesené trestné oznámenie.  Uznáte, že toto je ten extrémny prípad a takéto majú byť prísne potrestané a byť akousi výstrahou pre ostatných lekárov, aby si robili svoju prácu poriadne. Či už ide o starú babku alebo dieťa. A toto nám na Slovensku chýba.

Týmto som nechcela útočiť priamo na lekárov. Mnohí vykonávajú svoju prácu najlepšie, ako vedia a na pacientoch im záleží. Tu ide o celý systém a hlavne zastarané praktiky. Veď aj lekár sa môže raz stať pacientom a chcel by odškodniť, ak by sa s jeho telom a dušou nenarábalo, ako sa má.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?