Táto téma totiž trápi aj mnohých slovenských a českých rodičov, pretože na Slovensku a ani v Českej republike v tejto oblasti ešte stále nefunguje žiadny systém odškodňovania. Verím, že je čas na zmenu, hoci naši politici na ňu evidentne nie sú pripravení a nechcú pripustiť, že očkovanie môže v niektorých prípadoch aj poškodiť.
Je zaujímavé, že v krajinách prvého sveta takéto poškodenia pripúšťajú. Vo Veľkej Británii funguje už z roku 1979 zákon, ktorý povoľuje odškodnenie po poškodeniach z očkovania bez nutnosti „ísť“ cez súd. Pravda je taká, že aj tu sa ľudia snažia o to, aby bol tento zákon zmenený, pretože nie je postavený veľmi dobre a dostať sa k odškodneniu je veľmi náročné, často až nemožné – bez rozdielu, či poškodenie zdravia pacienta bolo spôsobené vakcínou alebo nie. V každom prípade by sme aj na Slovensku mohli čerpať z tohto zákona a ten náš vylepšiť tak, aby zodpovedal dobe, v ktorej žijeme.
Britské pravidlá hry
Vo Veľkej Británii je maximálne odškodnenie po poškodeniach z očkovania nastavené na nezdaniteľných 120 000 libier za každé poškodenie. Ak poškodený poberá štátne príspevky na podporu bývania alebo kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu, tieto príspevky môžu byť znížené pod určitú hranicu, a to v závislosti od toho, o aký príspevok ide. (1)
Podľa tunajších zákonov netreba dokázať na 100 percent, že to bolo práve očkovanie, ktoré poškodilo zdravie človeka. Treba to dokázať na 51 percent. Poškodenie musí byť vážne, teda zdravie človeka musí byť postihnuté minimálne na 60 percent. Odškodnenie možno získať po týchto chorobách, proti ktorým bol poškodený očkovaný: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, osýpky, mumps, ružienka, tuberkulóza, hemofilové nákazy typu B, meningitída typu C, pneumokokové nákazy, ľudský papilomavírus HPV, pandemická chrípka H1N1 (očkovanie muselo prebehnúť do 31. augusta 2010), pravé kiahne (očkovanie muselo prebehnúť do 1. augusta 1971). Odškodnenie zahŕňa aj trojkombináciu vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu a aj trojkombináciu vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Poškodenie nemusí byť iba fyzické, ale aj psychické.
V tomto zákone však chýba veľa vakcín. Nie je v ňom zahrnuté očkovanie proti besnote, hepatitíde B, hepatitíde A, meningitíde typu B, bežnej chrípke a ani očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu, ba dokonca ani očkovania proti tropickým chorobám, hoci tieto očkovania sú v Anglicku v ponuke a ľudia sa nimi dávajú zaočkovať.
Zákon povoľuje odškodnenie aj v prípade, ak bola v tehotenstve zaočkovaná matka a jej dieťa zostalo kvôli tomuto očkovaniu poškodené aspoň na 60 percent.. Na papieri takáto vsuvka v zákone vyzerá dobre, ale dokázať, že poškodenie nastalo kvôli očkovaniu, nie je vôbec jednoduché. Samozrejme, aj tu platí, že to musíte dokázať na 51 percent.
Šancu na odškodnenie máte aj vtedy, ak ste prišli do blízkeho fyzického kontaktu s osobou, ktorá bola vo Veľkej Británii očkovaná živou vakcínou proti detskej obrne a preukážete na 51 percent, že ste v dôsledku toho utrpeli poškodenie zdravia.
Výnimky zo zákona
Nárok na odškodnenie platí iba vtedy, ak bola osoba zaočkovaná pred dosiahnutím 18. roku veku. Zákon umožňuje dve výnimky: Ak bola osoba staršia ako 18 rokov zaočkovaná proti daným chorobám z dôvodu epidémie a vekový limit sa takisto nevzťahuje na očkovanie proti chorobám, ako sú detská obrna, ružienka, meningitída typu C, ľudský papilovírus a pandemická chrípka H1N1 (očkovaná do roku 2009).
Žiadosť o odškodnenie sa podáva v týchto prípadoch mimosúdne. Ak ide o osobu mladšiu ako 18 rokov, podáva ju zákonný zástupca. Ale je tu chyták a možno toto je jeden z dôvodov, prečo by sme tento zákon nemali doslovne skopírovať, ale mali by sme umožniť odškodnenie už od prvého očkovania, ktoré dieťa dostane bez ohľadu na to, či v budúcnosti dovŕši alebo nedovŕši vyšší vek. Vo Veľkej Británii máte nárok na podanie žiadosti až vtedy, keď poškodené dieťa dovŕši 2 roky. Ak dieťa dovtedy nebodaj zomrie a úmrtie sa uzavrie napríklad ako náhle úmrtie dojčaťa (SIDS) alebo sa ako príčina úmrtia určí hocijaký iný dôvod, rodičovi nárok na odškodnenie nevznikne.
Ak poškodený dovŕši 18 rokov a až vtedy sa rozhodne podať žiadosť, tak podľa zákona tak musí učiniť do troch rokov od dovŕšenia plnoletosti alebo do maximálne šiestich rokov od podania vakcíny, ktorá dotyčnú osobu poškodila. Aplikuje sa tá podmienka, ktorá dá poškodenému viac času.
Koľkí reálne uspeli?
Podľa oficiálnych zdrojov z ministerstva práce a penzií vo Veľkej Británii bolo od januára 1998 do februára 2015 podaných 2 122 žiadostí. Tieto čísla zahŕňajú iba žiadosti podané mimosúdne. (Oficiálne stanovisko ministerstva je v redakcii.) Iba 30 žiadateľov uspelo a každý poškodený dostal od štátu 120 000 libier. Vláda túto čiastku nenazýva odškodnením, ale pomocou na zabezpečenie lekárskej a osobnej starostlivosti, ktorú daný žiadateľ potrebuje.
Zdroj takisto uviedol, že do 22. apríla 2015 bolo hlásených 8 228 nežiaducich reakcií na očkovanie proti HPV vírusu a z toho 2 587 vážnych, napriek tomu nikto nebol odškodnený. (Oficiálne stanovisko je v redakcii.) (2)
Súčasný zákon nevyžaduje od kompetentných orgánov zaznamenať, o aké poškodenie ide a ani to, aká vakcína postihnutie spôsobila a z tohto dôvodu tieto informácie nedržia v záznamoch. Ministerstvo tvrdí, že často sa nedá s určitosťou potvrdiť, ktorá vakcína spôsobila dané poškodenie, pretože poškodení sú zväčša očkovaní viacerými vakcínami naraz, poprípade v krátkom časovom rozmedzí. Takisto podotkli, že žiadatelia o odškodnenie majú také postihnutia, ktoré sa vyskytujú aj u nezaočkovanej populácie. Z iných zdrojov sa mi podarilo zistiť, že jeden z úspešných žiadateľov na základe zákona z roku 1979 bol odškodnený z dôvodu vzniku epilepsie po očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke. (3)
Odškodné možno žiadať aj súdnou cestou
Každý poškodený má okrem tejto formy žiadania o finančnú pomoc aj možnosť vymáhať odškodné súdne bez ohľadu na to, či jeho žiadosť bola úspešná alebo nie. Táto možnosť sa týka aj tých, ktorí majú pocit, že ich poškodila vakcína, ktorá nie je zahrnutá v uvedenom zákone. V tomto prípade odškodnenie nemá určený finančný limit, ale tento spôsob je veľmi finančne náročný a často neúspešný, lebo dokázať, že práve daná vakcína spôsobila poškodenie, nie je jednoduché. Nehovoriac o tom, že ak je dokázateľnosť neistá, poškodený bude mať problém nájsť právnika, ktorý takýto prípad zoberie. Aspoň tu vo Veľkej Británii je to tak.
Aj britskí politici si uvedomujú, že zákon z roku 1979 nespĺňa to, na čo bol pôvodne uzákonený. Dňa 24. marca 2015 diskutovali v parlamente o nutných zmenách, pretože doteraz uspelo iba malé množstvo žiadateľov o odškodnenie, hoci tých poškodených je oveľa viac, ale, bohužiaľ, neuspeli. (4)
Britskí politici si uvedomujú potrebu zmien v zákone
● Za hlavné zmeny politici považujú zahrnutie vakcíny proti hepatitíde B do kompenzačného programu. Mnohí dospelí a najmä pracovníci v zdravotníctve totiž musia byť povinne očkovaní proti tejto chorobe, ale v prípade poškodenia zdravia už nárok na odškodnenie nemajú. Politici si, našťastie, uvedomujú, že sa medzi ľuďmi nájdu poškodení aj touto vakcínou, kvôli čomu potom musia zanechať profesiu a stratia aj zárobky, ktoré im zabezpečovali kvalitný životný štandard.
● Ďalšou diskutovanou zmenou je lepšia dostupnosť odškodnenia pre dospelú populáciu. Už to bolo v článku spomenuté, že ak bola osoba zaočkovaná po 18. roku veku, nárok na sumu120 000 libier má len v limitovaných prípadoch. Vo Veľkej Británii odporúčajú očkovanie pre dospelých proti sezónnej chrípke a pneumokokovým infekciám. Avšak na druhej strane zákon nezahŕňa možnosť žiadať odškodnenie po poškodení vakcínami, ktoré mali zabezpečiť ochranu proti týmto nákazám.
● Ďalšou diskutovanou zmenou je zrušenie podmienky, kde rodič nemá nárok žiadať o odškodnenie skôr, ako dieťa dovŕši vek 2 roky. Podľa politika pána Browna tento zákon nezabezpečuje férovosť voči tým, ktorí sa nedožili požadovaného veku. Takisto treba dbať na to, že rodič poškodeného dieťaťa, ktoré ostalo po očkovaní poškodené, má často vyššie náklady na starostlivosť o takéto dieťa, a preto nie je správne, aby na peniaze musel čakať, až kým dieťa nedosiahne dva roky.
● Zákon je nedostatočný, aj čo sa týka odškodnenia po poškodeniach vakcínami proti HPV infekcii (vakcína je známa ako vakcína proti rakovine krčka maternice). Hlásilo sa niekoľko tisíc poškodení, ale nikto dodnes nebol odškodnený.
● Niektorým politikom sa nepáči pravidlo dokazovania 60 percentného poškodenia zdravia. Je evidentné z hlásení, že toto pravidlo je príliš prísne a postihnutí, ktorí nesplnili tento limit, trpia ďalej a bez nároku na pomoc od štátu. Dalo by sa to čiastočne vyriešiť tak, že by zákon zahŕňal rôzne stupne odškodnenia podľa vážnosti daného poškodenia a limitovania každodennej existencie človeka s postihnutím. Padol aj taký návrh, aby suma 120 000 libier sa zvýšila pre tie najťažšie prípady, keďže táto suma nepokryje náklady na starostlivosť o vážne poškodeného človeka, ktorý nielenže stratil na kvalite života, ale často prišiel aj zamestnanie.
Štedré finančné bonusy pre lekárov
Na záver je nutné spomenúť, že vo Veľkej Británii sú ordinácie, kde sa očkuje, finančne ohodnotené takzvanými „target payments“. Proces je komplikovaný, tak aspoň načrtnem, ako to zhruba funguje. (5) (6) Nárok na extra financie majú takéto inštitúcie iba vtedy, ak dieťa dostane všetky očkovania v očkovacom programe do určitého termínu. Lekár to, napríklad, musí stihnúť do dvoch rokov dieťaťa, poprípade do piatich rokov, ale v tom prípade sa poskytnutá suma výrazne znižuje.
Ak jedno alebo viac očkovaní chýba, prípadne sa dieťa doočkovalo po druhom roku veku, takéto dieťa sa do plne zaočkovaného kohortu dvojročných detí neráta. Ordináciám vznikne nárok iba vtedy, ak je evidovaných aspoň 70 percent plne zaočkovaných detí. Ordinácia dostane vyššiu odmenu pri 90 percentách plne zaočkovaných detí do dvoch rokov. Takáto odmena môže byť až trojnásobná oproti tomu, čo by dostali za 70 percent očkovancov.
Ako som spomínala, ordinácie dostanú určitú sumu peňazí, aj keď zaočkujú dieťa po druhom roku veku, ale musí to byť pred dovŕšením piatich rokov. Ide o sumu, ktorá je zhruba trikrát nižšia ako pri dvojročných deťoch. Kalkulácie sú príliš komplexné, ale hovoríme tu o niekoľkých tisícoch až desaťtisícoch libier. Všetko záleží aj od veľkosti kohortu, ktorý má byť zaočkovaný.
Keď si rodič uvedomí, že dieťa do dvoch rokov veku nemá nárok na odškodnenie od štátu, no na druhej strane štát motivuje lekára, aby zaočkoval čo najviac detí pred dosiahnutím druhého roku veku, je prinajmenšom otázne, či súčasný zákon spĺňa pôvodný zámer. Našťastie si to politici uvedomujú a niektorým záleží na férovejšom prístupe.
Kedy dospejú politici na Slovensku k férovému riešeniu tohto problému?
Bohužiaľ, Slovenská republika nie je s odškodňovaním ani tam, kde je Veľká Británia teraz. Je nepravdepodobné, že by očkovanie v modernej západnej krajine bolo menej kvalitné ako u nás. Skôr tu ide o to, že politici na Slovensku nie sú ochotní uznať, že poškodenie po očkovaní je reálne, prípadne sa obávajú zodpovednosti. Keď ju raz priznajú, nebude už cesty späť. Mať kompenzačný program financovaný štátom, je férové riešenie, pretože ak štát ukladá očkovaciu povinnosť pod hrozbou pokuty, poprípade zakáže napríklad návštevu verejných miest, tak by mal prebrať plnú zodpovednosť za prípadné škody. Ide predsa o naše deti a ich budúcnosť v tomto štáte. Veľká Británia dokonca neukladá povinnosť očkovať, nezakazuje neočkovaným deťom návštevu škôlok (tak ako sa to usilujú presadiť v Českej republike) a nedáva žiadne pokuty za odmietnutie očkovania. Je to na zamyslenie, milí politici, osud našich detí a občanov Slovenska je vo vašich rukách.
Zdroje:
