Ochrana detí v Anglicku – Ako presunúť proces do domovskej krajiny?

Autor: Petra Ratajová | 22.11.2018 o 7:11 | (upravené 22.11.2018 o 8:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  505x

Zobrala vám sociálna služba dieťa a chceli by ste, aby sa o dalšom osude rodiny rozhodlo vo vašej domovskej krajine? Medzinárodné zákony niečo takéto umožňujú, ale nie je to garantované.

Prvá možnosť

Tie lepšie fungujúce miestne úrady sa snažia umiestniť  odobraté deti u príbuzných v domovskej krajine rodičov, ale títo príbuzní musia podstúpiť rovnaké posudky, ako keby žili na území Anglicka.

V praxi to funguje tak, že sociálna pracovníčka je vyslaná do zahraničia a posudzuje životné podmienky príbuzného, u ktorého by mohlo byť odobrané dieťa ubytované. Okrem toho sa posudzuje aj celkový zdravotný stav, kontrolujú aj register trestov.

Či s tým človek súhlasí alebo nie, prax je taká, že pri obvineniach voči rodičom by sa príbuzní nemali zastávať rodičov detí, inak je to považovanené za negatívum a deti pribuzní nedostanú. Najlepšie je asi zastávať neutrálne stanovisko, nech je to akokoľvek náročné.

Sociálnu službu treba presvedčiť, že príbuzní dokážu ochrániť deti pred rodičmi. 

Druhá možnosť

Article 15 Brussel II (Článok 13) umožňuje presun procesu z jednej jurisdickcie do druhej vrámci EU. Pokiaľ sa jedná o deti zahraničných rodičov, súd je povinný zvážiť, či má alebo nemá právomoc rozhodovať v danej veci.

Súd sa prv zaoberá otázkou, kde má dieťa obvyklý pobyt. Ak má dieťa obvyklý pobyt v Anglicku, ale zároveň väzby s iným európskym členským štátom, ďalším štádiom je zvážiť, či je presun procesu do inej jurisdikcie v najlepšom záujme dieťaťa.

Otázka presunu do inej jurisdikcie by mala byť založená na zásade vzájomnej dôvery a za predpokladu, že súdy všetkých členských štátov sú kompetentné riešiť prípad. Ústredné orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu poskytovaním informácií sudcom o situácii v inom členskom štáte.

Žiadosť o presun konania môže byť podaná na návrh jednej zo strán, alebo oň môže podať samotný súd na základe vlastného podnetu (za predpokladu, že najmenej jedna zo strán súhlasí s prevodom).

Žiadosť môže podať aj samotný členský štát na zaklade článku 15 ods. 3 Brussel II,  ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu. Opäť platí, že aspoň jedna zo strán musí súhlasiť s prevodom, ak je žiadosť podaná týmto spôsobom.

Aký je postup?

Strana, ktorá sa usiluje o presun prípadu do iného členského štátu, by mala v čo najkratšej dobe kontaktovať  medzinárodný  útvar pre deti (ICACU) a informovať sa o možnosti presunúť konanie do daného členského štátu. Informácie nájdete tu: https://www.judiciary.uk/publications/presidents-guidance-on-the-international-child-abduction-and-contact-unit-icacu-and-its-role/

Pri posudzovaní možnosti presunu procesu do inej jurisdikcie sudca musí odpovedať na tri otázky. AB v JLB (Brussels II Revised: Article 15) [2008] EWHC 2965 (Fam), [2009] 1 FLR 517):

1.       Má dieťa v zmysle článku 15 ods. 3 "osobitnú väzbu" s príslušným iným členským štátom?

Dieťa sa považuje za dieťa s osobitným vzťahom k členskému štátu, ak sa tento členský štát:

a)       stal obvyklým bydliskom dieťaťa po začatí konania

b)      je bývalým obvyklým pobytom dieťaťa

c)       je miestom štátnej príslušnosti dieťaťa

d)      je obvyklým pobytom držiteľa rodičovských práv a povinností

e)      je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa ( napríklad dieťa tam majetok zdedilo, alebo zdedí po príbuzných a je to zdokumentované písomne napríklad záveťou)

2.       Bude mať súd iného členského štátu  lepšie postavenie na prejednanie veci alebo jej konkrétnej časti ?

f)        Súd nesmie iný členský štát diskriminovať, čo sa týka vlastných právnych predpisov  v súdnej oblasti  a sociálnej starostlivosti. V praxi to znamená, že anglický súd musí brať zahraničný súd za rovnocenný a rovnako schopný o veci rozhodnúť v najlepšom záujme detí.

·         AB v JLB (Brussels II Revised: Article 15) [2008] Munby J

·         Re M [2014] EWCA Civ 152 per Ryder LJ para 19

·         Re T (Brussels II Revised, Art 15) [2013] EWCA Civ 895, [2014] 1 FLR 749 para 24 per Thorpe LJ)

3.       Je presun konania v najlepšom záujme dieťaťa?

Re I (A Child) (Contact Application: Jurisdiction) [2009] UKSC 10, [2010] 1 AC 319 para 36

V prípade kladných odpovedí na horeuvedené otázky, súd môže požiadať druhý členský štát, aby prípad prevzal. Avšak treba poznamenať, že súd má stále diskrečnú právomoc, čo v praxi znamená, že napriek kladným odpovediam nemusí povoliť presun prípadu do inej jurisdikcie. V tom prípade sa treba skúsiť odvolať.

Predstavme si, ze súd odobril presun prípadu do iného členského štátu.

Čo nasleduje ďalej?

Súd má k dispozícii dve možnosti, ako presunúť prípad do inej jurisdikcie.

1.       Najčastejšie používaným procesom je, že súd postúpi svoju žiadosť príslušnému súdu alebo orgánu v druhom členskom štáte, ktorý prevezme právomoc.

2.       Poprípade súd vyzve miestny orgán a rodičov, aby predložili žiadosť druhému členskému štátu , pričom súd stanoví lehotu na predloženie tejto žiadosti.

Upozornenie

Ak daný členský štát neprevezme svoju právomoc do šiestich týždňov, alebo ju odmietne, poprípade účastníci nepredložia žiadosť v stanovenej lehote, súd, ktorý začal konať ako prvý, bude naďalej vykonávať právomoc ako predtým.

O osude rozhoduje aj kvalita právneho zástupcu

Každý rodič má nárok na takzvanú ” legal aid”, čo v praxi znamená, že právnika vám zaplatí štát, ale výber je na vás.

Zákony ohľadom ochrany detí v Anglicku sú komplikované, nehovoriac o medzinárodných dohovoroch. Samotní právnici a sudcovia si častokrát musia naštudovať tie najkomplikovanejsie paragrafy a predošlé prípady, aby dospeli k správnemu rozhodnutiu,  hlavne pri tých najspornejších prípadoch. 

Ak vám zobrali dieťa, alebo máte problém so sociálnou službou, treba si nájsť dobrého právneho zástupcu, ktorý bude zastupovať vaše záujmy a všetko vám podrobne vysvetlí.

Ak máte právnika, ktorý nespĺňa vaše požiadavky, netreba sa báť vymeniť ho. Ako v každej inej profesii, ani právnici nie sú výnimkou. Nájdu sa výborní, ale aj podpriemerní.

Každý rodič má nárok na takzvanú ” legal aid”, čo v praxi znamená, že právnika vám zaplatí štát, ale výber je na vás.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?