Ochrana detí v Anglicku- Ako prísť za šesť mesiacov navždy o deti (skutočný príbeh)

Autor: Petra Ratajová | 2.4.2019 o 11:02 | (upravené 17.4.2019 o 16:04) Karma článku: 5,54 | Prečítané:  2269x

Každoročne sú vo Veľkej Británii nasilu adoptované tisíce detí. Krajina je adopciám otvorená, lebo štátne inštitúcie to berú tak, že každé dieťa potrebuje trvalý a stabilný domov.

Ak mu ho vlastná rodina nevie dať, štát mu ho zabezpečí práve adopciou. Deti mladšie ako 5 rokov sú automaticky posudzované ako vhodní kandidáti na adopciu, lebo práve o deti tohoto veku majú adopční rodičia najväčší záujem.

Nie je tajomstvo, že je Veľká Británia liberálna krajina a adopcie umožňuje aj partnerom rovnakého pohlavia, takisto slobodným matkám alebo otcom. Či je to tak správne, nie je predmetom tohto článku, takže sa k tomu bližšie vyjadrovať nebudem.

Podotýkam, že cieľom tohto článku nie je moralizovať o rodičoch alebo sociálnych pracovníkoch. Článok má čitateľa prinútiť zamyslieť sa a možno nájsť iné riešenia, ktoré by umožnili takýmto prípadom predchádzať, alebo ich aspoň minimalizovať. 

Tento článok je aj akýmsi varovaním pre tých, ktorých už možno sociálka navštívila a pohrozila odobratím detí. 

O čom je tento článok?

Tento článok je o mladých anglických rodičoch, ktorí za pol roka prišli o svoje dve deti vo veku jeden a dva roky. Už ich neuvidia, ich deti budú adoptované. 

Musím podotknúť, že takýto prípad nie je v Anglicku ojedinelý. Denne sú adoptované desiatky detí a ľudia pracujúci v tejto oblasti sa nad tým už ani nezamýšľajú. Berú to ako samozrejmosť. Zlých rodičov treba potrestať, lebo si svoje deti nezaslúžia.

Ste chudobný človek, máte smolu!

Niekoľkomesačným pozorovaním som dospela k záveru, že väčšina odobratých a adoptovaných detí pochádza z chudobnejších rodín. To automaticky neznamená, že bohatšie rodiny sú perfektné, ale vedia sa lepšie prezentovať na verejnosti, poprípade sa z problémov vykrútiť.

Čo sa stalo v tomto prípade?

Začalo to vo februári. Mladšie dieťa bolo podvyživené, tak sa o rodinu začala zaujímať sociálka. Životné podmienky rodiny neboli najvhodnejšie. Žili veľmi skromne, ani jeden z rodičov nepracoval. Obe deti boli stále špinavé, nemali pravidelne vymieňané plienky, čo mladšiemu spôsobilo vážne zdravotné problémy. Spávali na špinavých matracoch, jedli nevhodné jedlá. Boli niekoľko mesiacov pozadu vo vývoji, pretože sa im rodičia dostatočne nevenovali. Toto býva častým problémom odobratých detí v Anglicku. Zaostávajú v psychomotorickom a sociálnom vývoji, neskôr majú problémy v škole.

V tomto prípade otec dokonca fajčil marihuanu, na ktorú si zarábal predajom telefónov, ktoré si objednal na zmluvy zadarmo, alebo za pár libier. Potom ho naháňali exekútori za neplatenie splátok.

Ako mnohí vieme, Anglicko nie je lacná krajina a bez práce aspoň jedného z rodičov sa nedá prežiť. Táto rodina mala problémy s bývaním, pretože neplatili nájom a nakoniec mali byť vysťahovaní po riadnom súdnom procese. Sociálka o tom vedela a prišla na kontrolu deň pred tým, ako mala rodina z domu odísť. Bolo to niekedy v júli.

Matka detí bola agresívna. Bála sa, že jej deti zoberú, a tak na sociálnych pracovníkov kričala a jednu pracovníčku dokonca opľula. Zavolali políciu, ktorá im deti okamžite odobrala bez súdneho rozhodnutia.

Polícia použila takzvanú „Police Protection Powers” (s.46 Children Act 1989), ktorá im umožňuje odobrať dieťa na 72 hodín. Počas tejto doby moja kolegyňa požiadala o zverenie detí do starostlivosti miestneho úradu. 

(Koho táto téma zaujíma viac, vyhľadajte si na internete informácie ohľadom Emergency Protection Orders a Interim Care Orders. ) Je to komplikovaná téma, preto som sa rozhodla  tento právny aspekt v článku vynechať.)

Rodičia sa presťahovali k svojej rodine, zatiaľ čo ich deti bývali u pestúnov pod dohľadom sociálky. Mali povolené vidieť ich trikrát týždenne po dve hodiny.

Viete, ani sociálka to v Anglicku nemá ľahké.  Niektoré rodiny vlastnia zbrane, ktoré získali na čiernom trhu a neváhajú ich použiť, takže táto práca obnáša aj isté riziko.

Ani adoptované deti, alebo deti žijúce v pestúnskej rodine, to nemajú na ružiach ustlané. Mnohé vyrastajú s psychickými problémami, ktoré si potom nesú po celý život. Dosť veľa ich v dospelosti končí v tomto istom systéme so svojimi vlastnými deťmi. Nemá im kto pomôcť. Častokrát sú psychicky tak narušení, že sa im už pomôcť ani nedá.

Súdny proces a boj o deti

Sociálka mala o deti vážne obavy, pretože boli zanedbané a podvyživené. Rodina prišla o bývanie, ako som vysvetlila vyššie, čiže naozaj neriešiteľná situácia.

Sociálka sa počas súdnych pojednávaní dohodla s kolíznou opatrovateľkou a rodičmi, že celú rodinu umiestnia do špeciálneho centra, kde budú denne, aj v noci, monitorovaní kamerami, aby videli, ako sa vedia o deti postarať.

Rodičia zostali v centre dva mesiace, počas ktorých im museli pracovníci pomáhať so starostlivosťou o deti, pretože to bolo vyčerpávajúce a vôbec to nezvládali. Pracovníci centra všetko zapisovali, každú chybu, každú hádku. 

Čo ma zaráža na tomto systéme je, že sa nedbá na prevenciu a dostatočné vzdelávanie ľudí, aby sa takýmto problémom predišlo, poprípade, aby sa mladí rodičia naučili starať sa o svoje deti. Žiaľ, systém je nastavený tak, aby trestal. Každý je múdry, kritizuje, akí sú nanič rodičia, ale len málo pracovníkov má čas a prostriedky na to, aby naozaj aj pomohli.

Zákon prikazuje, aby bol každý prípad ukončený do dvadsiatichšiestich týždňov, čo je šesť mesiacov. Príliš krátka doba na to, aby sa ľudia stihli polepšiť, zmeniť návyky, alebo vyriešiť svoje existenčné problémy. Profesionáli sú si toho vedomí, častokrát som bola svedkom, že na toto pravidlo šomrali. 

Sociálka je pod neustálym tlakom, hľadajú čo najrýchlejšie riešenia, čo však vôbec neznamená, že sú to aj najlepšie riešenia.

Čo ma zarazilo na tomto prípade bolo, že týždenný pobyt tejto rodiny v danom centre stál miestny úrad osemtisíc libier. Za deväť týždňov to stálo daňových poplatníkov 72 tisíc libier!

Myslím si, že tieto peniaze mohli byť použité lepšie, aby sa im pomohlo, alebo sa tie peniaze využili na pomoc iným rodinám, no to by musel byť sociálny systém nastavený úplne inak. Som zvedavá, či sa niekto nad tým vôbec zamyslel, alebo je každému jedno, kde peniaze končia.

Ako to skončilo?

Na záver len toľko, že pre túto rodinu to neskončilo dobre, ich deti budú definitívne adoptované. V praxi to znamená, že biologickí rodičia stratia rodičovské práva na vlastné deti.

Matka si na súde poplakala a požiadala sociálku, aby sa mohla stretnúť s novými rodičmi, nech vie, u koho budú jej deti vyrastať. To, či sa s nimi naozaj stretne, záleží na samotných adopčných rodičoch.

Toľko moja skúsenosť počas pôsobenia na pozícii právny poradca pre sociálnu službu v Anglicku...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dobré ráno

Dobré ráno: Grónsko ustálo Trumpove chute. Nateraz

Dánska premiérka označila debatu o predaji Grónska za absurdnú


Už ste čítali?